Categories
Blog

Ako SEVER pracuje so školami v rámci komunitného aktivizmu alebo program „Škola pre udržateľný život“

Základné informácie o programe

Program Škola pre udržateľný život sa realizuje od roku 2004 a je jedným z najdlhšie prebiehajúcich vzdelávacích programov v Českej republike.
Hoci program prešiel viacerými, prevažne technickými zmenami, jeho cieľ a základná metodika zostávajú rovnaké.

Škola pre udržateľný život (ŠUŽ) je program, ktorý pomáha školám prispievať k zlepšovaniu životného prostredia a kvality života v ich okolí. Prostredníctvom projektov žiaci, učitelia a miestna komunita podporujú udržateľný rozvoj daného miesta a žiaci sa učia dôležitým životným zručnostiam.

S čím pracuje ŠUŽ?

Program Škola pre trvalo udržateľný život spája projektové vyučovanie a učenie sa na mieste tým, že využíva miestne problémy (prírodné, kultúrne, historické, hospodárske a sociálno-politické súvislosti) ako jednotiaci kontext pre učenie. Cieľom všetkých aktivít je vytvoriť produkt, ktorý bude prínosom pre dané miesto.

Miestne zakotvené učenie (MZU)

= miestne vzdelávanie pre udržateľný život.

MZU má niekoľko princípov (viac o MZU nájdete v metodike programu MZU „Cesta labyrintom MZU“). Pre účely programu MZU sme princípy zjednodušili na 6 základných:

  1. Učenie o mieste – vyučovanie založené na miestnej situácii – využívanie miestnych prírodných a spoločenských súvislostí a tém ako kontextu pre medzipredmetové učenie. Využíva kolegiálnu spoluprácu a zdieľanie medzi pedagógmi na ilustráciu konkrétneho obsahu na témy miesta. Týmto spôsobom sa učenie a jeho témy stávajú relevantnými pre žiaka, ktorý vidí súvislosť s vlastným životom.
  2. Učenie na mieste, učenie sa v reálnom svete – trieda alebo priestor, kde sa žiak učí, nie je len budova školy. Učiteľ pri vyučovaní aktívne využíva kontakt s reálnym svetom – mimo triedy, v teréne, v parku, na školskom dvore, v obci a jej okolí, aby žiaci videli témy na vlastné oči, mohli sa ich reálne dotknúť a zapojiť do učenia aj ostatné zmysly.
  3. Partnerstvá s miestnou komunitou a organizáciami – pedagógovia nemusia byť odborníkmi na všetky témy na miestnej úrovni. Môže spolupracovať s komunitou – od miestneho lesníka, cez obvodné združenie až po múzeum – a učiť ich v triede alebo mimo nej. Do vzdelávania detí sa tak zapájajú miestni obyvatelia, odborníci a organizácie. Ak má byť žiacky projekt udržateľný a mať dlhodobý vplyv, nemôže byť spojený len s miestom, ale aj s miestnymi ľuďmi a aktérmi. Ak sú do realizácie projektu zapojení ako rovnocenní partneri, škola dokáže vytvoriť dlhodobé, vzájomne prospešné partnerstvá.
  4. Práca s rolou učiteľa a žiaka – aby sme žiaka motivovali k celoživotnému vzdelávaniu, je potrebné dať mu priestor, odovzdať mu určitú mieru zodpovednosti za vlastné učenie. Žiak má možnosť rozhodovať sa počas vyučovacej hodiny a ovplyvniť priebeh cesty labyrintom ŠVP a výber vyučovaných tém. Úloha učiteľa je skôr úlohou sprievodcu, ktorý žiakom dôveruje, určuje hranice a pravidlá. Dôležitou súčasťou úlohy učiteľa je usmerňovať žiakov v procese učenia a reflektovať získané kompetencie.
  5. Pre miesto – celé vyučovanie je zamerané na dosiahnutie konkrétneho výsledku, ktorý rieši problémy alebo potreby miesta. Žiaci tak využívajú svoje vedomosti a zručnosti a majú pocit, že sami dokážu pozitívne ovplyvniť svoje okolie (presvedčenie o vlastnom vplyve) a sú motivovaní k aktivite a starostlivosti o svet, v ktorom žijú.

Projektové vyučovanie

Projektové vyučovanie nám dáva príležitosť prepojiť učenie s reálnym životom, riešiť aktuálne otázky a problémy a vytvárať hodnotné veci. Projektové vyučovanie je žiakmi riadený podnik, v ktorom sa deti učia systematicky riešiť potrebu alebo problém. Vytváranie zmysluplného produktu je to, čo dáva ich práci na projekte zmysel. Vedomosti a zručnosti, ktoré musia pri tom získať, sa týkajú tohto produktu. Sú to znalosti a zručnosti, ktoré sú logicky potrebné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa (vytvorenie produktu). Zatiaľ čo pri tematickom vyučovaní je poradie čiastkových tém určené rozvrhom a môže byť ľubovoľné, pri projektovom vyučovaní ide o logickú, systematickú postupnosť činností. Projekt sa uskutočňuje počas dlhšieho časového obdobia (projektový deň, týždeň, niekoľko týždňov alebo mesiacov počas školského roka).

Súčasťou ŠUŽ sú dva cykly projektového vyučovania:

Výsledkom prvého cyklu projektového vyučovania je vytvorenie udržateľnej „vízie miesta“ – na základe mapovania a hlbšieho poznania miesta žiaci zhromažďujú, triedia a interpretujú informácie o svojom mieste a navrhujú, „aké miesto by chceli mať“ – kam by sa malo v budúcnosti uberať približne o 10 rokov. Potom určia niekoľko zámerov (na riešenie problémov alebo potrieb miesta), ktorými môžu sami prispieť k naplneniu „vízie miesta“.

Produktom druhého cyklu projektového vyučovania je realizácia projektu užitočného pre dané miesto – žiaci sa spoločne dohodnú na jednom projektovom nápade, preskúmajú jeho kontext (výskum), roztriedia potrebné informácie, naplánujú riešenia a zrealizujú ich – vytvoria produkt, ktorý prispeje k udržateľnej „vízii miesta“.